Navždy sa zachová v pamäti stužková keď si sa nesmelo, choval tak dospelo, až si sa čudoval,
tá naša stužková.
Dlho očakávaný večer, na ktorý som sa tešila hádam dva mesiace nastal a už je dokonca za nami. Včera som prežila po mnohých stránkach neopakovateľný večer, ktorý ostane navždy v mojich spomienkach.
Na začiatku to bol stres a obavy či všetko dopadne podľa našich predstáv, či sa na šmykľavej podlahe nešmykneme a nespadneme, či nám program vyjde či sa nič nepokazí.
Samozrejme, že sa niečo pokazilo, ale to vôbec nie je podstatné. Teším sa, keď budem našu stužkovú pozerať po prvýkrát doma na videu a spomínať na tento úžasný večer, plný radosti, smiechu a tanca.
Hlavne toho smiechu, toho tam bolo požehnane :D
Nemôžem však zabudnúť ani na príhovor triednej učiteľky, ktorý dojal nejednu z nás.
Celé 4 roky sa teším, ako školu už dokončím a začne sa nová etapa môjho života.
Teraz, keď už máme po stužkovej a začína sa ozajstná drina sa mi nechce ďalej vôbec ísť a čas by som ešte aspoň na chvíľku zastavila.
Všetko sa raz skončí a možno aj preto majú takéto udalosti čaro.
Nič, naozaj nič by som zo včerajška nemenila.
Som vďačná za každú jednu sekundu.
