Niekedy som fotila s mojou sesternicou takmer každý mesiac či dva. Vždy som sa veľmi tešila na fotky no hlavne aj na samotné fotenie. Kedysi som si vravela, že ak by som mala výšku na postave by som zapracovala a mohla by som robiť modelku, lebo to by ma naozaj bavilo.
Keďže je ale realita trošku iná, som rada, keď chodím aspoň fotiť a nemám samé fotky o zrkadlo či s prednou kamerou telefónu.
V piatok som bola fotiť prvýkrát s niekym iným ako s mojou sesternicou a najprv som sa veľmi tešila. Neskôr som začala byť trošku nervózna, pretože to nie je ona a ja som nevedela či budem schopná tváriť sa prirodzene a aby tie fotky nakoniec vyzerali skvelo a páčili sa mi.
Fotila som s Ľubomír Kušmírek a musím povedať, že som si to fotenie naozaj užila. Dnes som dostala všetky fotky a nemôžem povedať, že je medzi nimi nejaká, ktorá sa mi nepáči. Sú také, ktoré sa mi páčia viac ako druhé, ale páčia sa mi všetky.
Bolo to jedno z fotení, kedy som vymrzla asi najviac, ale keď sa teraz pozerám na fotky, viem, že by som to urobila znovu.
Celé fotenie a prístup fotografa beriem veľmi pozitívne. Bolo to jedno úžasné fotenie a ja dúfam, že nebolo posledné.