Vonku je dnes naozaj krásne a ja sa už začínam tešiť na dni, keď bude vonku už aj teplejšie a ja sa nebudem musieť obliekať ako cibuľa.
Dnes je jediný deň "prázdnin" aj keď všetci vieme, že by sme ich mali mať minimálne týždeň, keď nie dva. Čas sa však neskutočnou rýchlosťou rúti vpred a ja neviem čo spraviť, aby som ho aspoň na chvíľku zastavila.
A vlastne neviem či by som chcela aby sa zastavil. Možno by som bola šťastnejšia, ak by sa ešte trošku zrýchlil a ja by som mala svoju maturitu už za sebou.
Celý deň dnes plánujem presedieť za počítačom a pracovať na svojej maturitnej práci, ktorú musím odovzdať síce až o mesiac, ale zistila som, že aj to čo som už mala napísané, nie je celkom správne a ja to musím celé prerábať a viem, že keď to budem ešte konzultovať s učiteľmi, budem to prerábať asi tak na 100krát.
Tak či onak sa už neviem dočkať momentu, kedy odídem zo školy a začnem novú kapitolu môjho života. Neviem či bude krajšia alebo ľahšia, ale teším sa na ňu. Nehovorím, že si na strednú školu nespomeniem, lebo už teraz viem, že na ňu budem spomínať veľmi často. Na všetky tie trapasy, ktoré ma už opustili, na všetky vtipné chvíle, kedy som na hodinách plakala so spolužiačkou od smiechu, na všetky tie nudné hodiny ruštiny, ktoré trvali vždy celú večnosť, na piatkové večery so spolužiačkami, na lyžiarský, na všetky tie zahraničné výlety, ktoré sme ako trieda podnikli.
Viem, že teraz je toho veľa, učitelia nám dávajú strašne veľa úloh, mnohokrát nezmyselných a absolútne nepotrebných, ale tak to asi má byť. Niekedy som rada, že sú na mňa kladené veľké nároky, pretože potom robím všetko preto, aby som som to zvládla čo najlepšie a neuspokojím sa len tak s hocičím.
Je to až neuveriteľné, že je už február. Na tento mesiac sa ale neskutočne teším, hlavne preto, že počas neho budem s ľuďmi, bez ktorých si svoj život neviem ani len na sekundu predstaviť.
A vlastne sa teším sa každý jeden mesiac, či už bude ľahký a či nie. Myslím, že je správne tešiť sa zo všetkého čo život ponúka. Ak by v ňom bolo všetko stále iba ružové, už by sme si to nevážili.
Alebo predsa?
