Možno som tu o minulosti hovorila už zopárkrát, mám však pocit, že sa k nej musím opäť vrátiť.
Včera som si pozerala staré fotografie zo základnej školy a naozaj som sa pri tom zabavila. Sledovať, ako som vyzerala, ako som vnímala samu seba a ako som vystupovala, sa mi zdalo naozaj vtipné. Keď som videla tie fotky či videá, dokonale som sa vžila do danej situácie a uvedomila som si, ako ten čas letí. Na jednej strane som naozaj rada, pretože to, čo som vtedy považovala za "cool", naozaj cool nebolo. Nemôžem, samozrejme, zabudnúť na moje začiatky na Facebooku a na statusy, ktorých písanie bolo vtedy asi naozaj populárne. Neviem pochopiť, ako som mohla napísať: "Tak musiiimm už ist aj to sa stava...ved zajtra priidem zaaaaas." A bolo to presne s takou gramatikou a čo bolo ešte lepšie, keď na takom statuse bolo jediné "páči sa mi to", a to aj tak iba odo mňa.
Vtedy som to ale vnímala inak a dnes sa na tom môžem už len pobaviť.
Baví ma sledovať, ako sa mením, ako odlišne vnímam niektoré veci. Myslím si, že som na tie staré fotky potrebovala natrafiť, aby som si znovu pripomenula a uvedomila si, aký je život úžasný. Niekedy sa prichytím pri tom, ako sa teším, čo bude napríklad o dva týždne, o mesiac, polrok. No teraz si znovu uvedomujem, že každý jeden deň je dôležitý a výnimočný. Každý určite vie, že by sme mali žiť každý jeden deň, akoby bol naším posledným, no nemyslím si, že to mnohí z nás robia. Je ťažké tešiť sa z dní, keď sme zaneprázdnení a nenájdeme si ani sekundu pre seba, keď sme chorí a jediné, čo dokážeme, je ležať v posteli, keď počúvame, ako sa má niekto dobre, čo všetko si môže dovoliť a my len sedíme doma a snívame o tom, čo by bolo, keby sme to boli my. Lenže...
Všetko má svoj čas a aj keď sama nie som veľmi trpezlivá, viem, že môj život bude presne taký, aký si ho predstavujem a ešte lepší. Dôležité je uvedomiť si, že žijeme v prítomnosti a každý jeden moment si v nej treba užívať a spraviť niečo, čo nás posunie ďalej. Posledné, čo chcem, je každý deň žiť v budúcnosti a dúfať, že sa raz budem mať lepšie. Ak nebudem žiť v prítomnosti a nevyťažím z nej maximum, budúcnosť taká lichotivá naozaj nebude :)
