Koľkokrát som si hovorila, aby tento deň už nastal, a dnes...sa cítim, akoby práve s dneškom odišla obrovská časť môjho života.
Teším sa, že príde nová etapa, no viem, že na strednú školu a na zážitky, ktoré som počas nej zažila, budem spomínať asi večne.
Najprv sme sa v škole rozlúčili s triednou a potom sme išli do ulíc. Keď som však bola ešte v škole, premýšľala som nad tým, že už nebudem mať žiadne účtovníctvo, ekonomiku, manažment či iné predmety, na ktorých som vždy čakala na zvonenie. Uvedomila som si, že sa už nebudem pozerať von oknom a sledovať havrany radšej, ako by som mala počúvať vyučujúceho, že na ruštine už nebudem sledovať hodiny a piť kávu, aby som počas nej nezaspala. Uvedomila som si, že všetky tieto chvíle, aj keď boli niekedy ťažké, a ja som si priala, aby som už bola štyridsaťročná, mala rodinu a zázemie, sú na konci.
Chcela som všetok ten čas preskočiť a byť rýchlo dospelá a mať všetko. Teraz, si však prajem, aby sa čas ešte aspoň na chvíľočku zastavil a ja som nemusela tak rýchlo dospieť.
Aj keď sme sa počas dňa v niektorých veciach so spolužiačkami nepohodli, viem, že lepší kolektív som mať ani nemohla. Každá sme iná, každá máme iné názory a záujmy, no ja viem, že nezabudnem ani na jednu z nich. Neviem si predstaviť, aké dospievanie by som mala, ak by som bola v inej triede, pretože v žiadnej by som sa necítila tak dobre ako medzi dievčatami, aj keď mi bolo zo začiatku ľúto, že medzi nami nebude ani jeden chlapec.
Pred pár minútami som prišla domov z koncertu, kde som bola opäť vystresovaná a myslela som si, že nič neviem. Dopadlo to však na jednotku a so svojím hraním som naozaj spokojná. Bol to však môj posledný koncert a ja mám dnes už naozaj čo robiť, aby som neplakala. Nebola smutná, že všetka tá snaha, všetko odhodlanie podať čo najlepší výkon sa o chvíľu tiež zakončí skúškami.
Teším sa na to, čo mi život prinesie, avšak klamala by som, ak by som povedala, že sa nebojím, pretože som prežila skutočne krásne štyri roky a som vďačná za každý jeden moment. Prežili sme toho spolu naozaj obrovské množstvo a boli sme spolu na rôznych miestach v rôznych štátoch. Každé ráno sme sa zdravili a každé poobedie bolo počuť z našej časti pri skrinkách samé: ,,Ahojte.. čaute... čaau." Už ma nebude každé ráno vyčkávať kamarátka a nervózne vyvolávať, kde som. Nebudeme spoločne nadávať na nezmyselné hodiny typu- ako správne telefonovať. A hlavne slovenčina, tá mi bude chýbať, už žiadne: Bednárovú dnes nepoteším, ale nemôžem za to, že som pesimista na ntú...a podobné hlášky, ktorých bolo asi milión.
Mám obrovské množstvo spomienok a nikdy neoľutujem, že moje kroky po základnej škole, smerovali na Obchodnú.
Na záver chcem popriať všetkým maturantom ešte kopu síl na posledné skúšky, nech dopadnú tak, ako si prajeme a ešte lepšie.
