...how thankful I feel right now.
Asi takto by som opísala, ako sa teraz cítim :)
Včera som odletela z Prahy do Newcastle, kde po nás prišiel odvoz z Univerzity. Bolo upršané počasie, no ja som bola stále nadšená. Zvládla som svoj úplne prvý let a bol skvelý. Pozerať sa von oknom na západ slnka, vysoko nad oblakmi, kde nemusíte nad ničím čo vás trápi rozmýšľať, je naozaj skvelé.
Musím sa priznať, že keď som vstúpila do svojej izby, ostala som v miernom šoku. S jedným kufrom, dvoma taškami, perinami a krabičkou s potravinami na uvítanie, som ostala chvíľu stáť a všetko pozorovať.
Steny boli v hroznom stave, fľakaté, špinavé s opadanou omietkou. Nad oknom ma čakal pavúk a na koberci čierna škrvna.
Začala som to všetko umývať a dekorovať a teraz to už vyzerá úplne inak. Keď som sa ráno zobudila, na chvíľu som sa zamyslela či som urobila vo svojom živote správny krok. Odísť od všetkých a do úplného neznáma.
Našťastie sme tu asi 7-8 členná skupinka zo Slovenska a Česka a všade chodíme zatiaľ spoločne, čo je super. Dnes sme stihli skočiť do Primarku, obchodného centra, na campus a do Tesca :D Odchádzali sme odtiaľto s veľkými taškami a otázkou prečo sme toľko nakupovali. Avšak všetko to boli potrebné veci, bez ktorých by sme sa nezaobišli.
Pláž.
To je kapitola sama o sebe. Keď som tam pred hodinou bola, cítila som sa úžasne. Toľká nádhera!
Áno, neskutočne fúkalo a pri 10 stupňoch to nebolo ako v lete, ale bolo to krásne. Viem, že tam budem tráviť veľa času :)
Večer nás čaká párty a po nej ďalšia a ďalšia a... čo viac povedať.
Vysokoškolský život začína.
