Nemôžem tomu uveriť, že to už bolo pred týždňom čo som sa vrátila z Brighton-u. Odvtedy som mala na návšteve rodinu, čo bolo super, lebo som mala dobrý pocit z toho, že mohli konečne vidieť, kde som, kde bývam, kde pracujem a kde samozrejme chodím do školy. Nič nie je také ako sme si predstavovali, alebo? Odkedy som prišla do UK sa to stále mení, raz som šťastná, inokedy sa neviem dočkať toho, že prídem domov. Teraz mám však to obdobie, kedy som rada, že som tu. Teším sa, že chodím oveľa viac na pláž. Že každý deň kedy si zmyslím, že chcem ísť napláž, trvá mi to chôzdou iba 10 minút a som pri mori. Toto mi bude ''doma'' chýbať :) Každopádne sa snažím byť vďačná, za všetko čo mám a čas, ktorý už našťastie v škole teraz na pár mesiacov tráviť nemusím, využívam ako tak zmysluplne. Myslím si, že ma práve ten Brighton trošku pozitívne nakopol. Som rada, že som kde som, aj keď niekedy už ani neviem kam patrím. Na stene mi už od prvého ročkníka tna vysokej vysí, že mám nasledovať svoje sny, oni vedia tú správnu cestu. Myslím, že tomu konečne rozumiem a budem sa tým riadiť :) Aj tak v živote ide iba o to, aby sme boli šťastní, no nie?
