Tak teda takto som sa zo včerajška na dnes naozaj neusmievala.
Strávila som zopár dní v Prahe a znova nastal ten čas ísť znovu domov. Tie lúčenia a odchody naozaj neznášam, no myslím si, že po tejto skúsenosti sa cesty vlakom začnem skutočne desiť.
Vyrozprávam vám celý príbeh a začnem pekne poporiadku. Alebo prejdem rovno k veci?
Nikdy som nezažila horšiu cestu. Namiesto 7 hodinovej cesty som vo vlaku cestovala hodín 13. Je to asi toľko hodín, za koľko by som stihla z Prahy priletieť do Londýna a autobusom ísť ešte 7 hodín na sever, kde študujem a bývam. Aj to by som asi prišla ešte skôr. Najhoršie na tom bolo, že kvôli padnutým vetvám, ktoré odstraňovali asi 4 hodiny, sme sa nemohli ani pohnúť, lebo sme stáli v stanici, z ktorej by som sa sama nevedela presunúť na autobus, alebo vymyslieť nejakú alternatívu, ktorou by som sa domov dostala rýchlejšie. Vedela som, že všetky železničné cesty na stranu domov sú zablokované.
Keď sme sa konečne pohli, po asi dvadsiatich minútach sme zastavili a stáli sme asi ďalšiu hodinu, kvôli padnutým stromom. Búrka ktorá sa prehnala Českom musela byť naozaj obrovská, keďže spôsobila takéto škody a mne zobrala 6 hodín, ktoré som mohla využiť zmysluplnejšie.
Keď toto píšem som ešte vo vlaku a snažím sa nejako sa zamestnať, aby som to nejako zvládla. Má to však aj zopár dobrých stránok, ako napríklad dokončenie životopisu, ktorý potrebujem na hľadanie praxe a, a, a...vlastne to je tá jediná svetlá stránka.
Ó, a ešte som zabudla dodať, že keď sme sa pohli už aj z tej druhej zastávky, povedali nám, alebo nám teda navrhli jedinú alternatívu a to takú, že z nasledujúcej stanice sa môžeme vrátiť naspäť do Prahy, keďže po 8 hodinovej ceste sme boli od Prahy vzdialení len 2 hodiny.
Na túto cestu tak ľahko veru nezabudnem. Dúfam, že ste vy trávili svoj včerajší večer a dnešné ráno lepšie 😊 Užívajte si posledný zvyšok prázdnin, kým zasa budete mať kopu povinností.